Slovensky
Ďakujeme za vašu podporu.
Náš bankový účet:
IBAN: SK75 0200 0000
0028 5804 0256

Hlavička

Bulletin Skalka č. 7

Skalka Buletin 7

Pútnické miesto Skalka má nového duchovného správcu

Uprostred leta farnosť Skalka nad Váhom zaznamenala významnú zmenu. Dlhoročného správcu miestnej fary i pútnického miesta Skalka Mgr. Stanislava Strapka vystriedal nový správca farnosti Mgr. Peter Beňo. Každá takáto zmena prináša niečo nové a okolie ju pozoruje s očakávaním. My sa na tomto mieste chceme poďakovať vdp. Strapkovi za spoluprácu pri budovaní PMS a zaželať mu na novom pôsobisku veľa úspechov. Jeho nástupcovi sme položili niekoľko otázok...

Kedy ste sa ocitli na Skalke po prvýkrát?

Ak si dobre pamätám, tak na Skalke som bol po prvýkrát na jeseňv roku 1990, keďsme ako prváci v seminári boli na spoločnom výlete a jednou zo zastávok bola aj Skalka. Niekoľkokrát sme potom boli aj na brigáde s pánom farárom Omacheľom a neskôr sme sa zúčastňovali aj výročnej púte.

Ako ste prijali rozhodnutie Biskupského úradu o vašom preložení zo Soblahova do Skalky nad Váhom a čo pre vás Skalka znamená?

Musím priznať, že to bolo pre mňa veľké prekvapenie. Keď sa medzi kňazmi rozprávalo o možných prekladoch, ja som len spokojne počúval mysliac si – mňa sa to ešte netýka, ja som vo farnosti len šesť rokov. Keď ma však navštívil otec biskup Viliam a povedal mi, že chce, aby som išiel na Skalku, bolo to pre mňa ako blesk z neba. Jedna vec bola odísť z mojej farnosti Soblahov, a druhá vec bola ujať sa nových úloh na Skalke. To prvé bolo trošku smutnejšie, to druhé radostnejšie. V Soblahovskej farnosti, kde patrí aj filiálka Mníchova Lehota, som sa totiž cítil veľmi dobre, ako doma, ľudia ma tam prijali za svojho, spoločne sa nám podarilo vybudovať niekoľko, myslím si, pekných diel, spoločne sme zažili veľa obohacujúcich chvíľ na ceste za Pánom. Bol to veľmi pekný úsek môjho života. Tam som sa presvedčil o tom, koľko dobrých vecí sa dá urobiť vo farnosti, keď sú ľudia ochotní pomôcť, keď je dosť dobrovoľníkov, ktorí sa zapájajú do života farnosti.
Keď som mal teda odísť a ujať sa novej farnosti, tak ísť na Skalku bolo poľahčujúcou okolnosťou :-). Skalku mám totiž rád, je to duchovná oáza, kde som rád chodieval – pútnický kostol, jaskyňa, kláštor, ticho a tiež krásna panoráma širokého okolia. Aj mojim farníkom som sa snažil približovať Skalku – tento duchovný klenot, ktorý na Považí máme. Začali sme organizovať pešiu púť, neskôr sa k nám pridali aj pútnici z Trenčína a už je z toho tradícia.
Pri takýchto zmenách si opäť uvedomujem veľmi dôležitú pravdu, že tu na zemi sme len pútnici, chvíľu sme tu a chvíľu zase inde.

Na sv. Petra a Pavla v roku 2014 dlho nezabudnete. Tak ako vás farníci zo Soblahova krásne vyprevádzali pešo až na Skalku a noví farníci zo Skalky vás na Skalke úprimne vítali, sa asi nedá zabudnúť.

Áno, bol to pekný zážitok, milé prekvapenie. Povedal som si: „Keď ideš na takéto miesto, patrí sa ti ísť ako pútnikovi – pešo.“ A keďže sme veľa vecí robili spoločne s farníkmi, pozval som aj ich. Veľmi milé bolo naše spoločné stretnutie s veriacimi zo Skalky. Vždy ma veľmi teší, keďsa ľudia spájajú, stretávajú, keď vytvárame nové rodinné putá bratov a sestier. Len mi ich bolo ľúto, že museli na nás asi dlho čakať, lebo nás pribrzdil dážď a moja slabá turistická kondícia.

Ako vidíte po takmer pol roku na novom pôsobisku perspektívu pútnického miesta Skalka?

Pán arcibiskup Kmeťko mal víziu, aby sa Skalka stala národnou pútnickou svätyňou, tak ako Lurdy vo Francúzsku. Žiaľ, nestalo sa tak najmä pre nepriaznivé historické okolnosti.

Pápež Benedikt hovoril o oázach viery, ktoré budú v budúcnosti významné pre zachovanie viery v kresťanských spoločenstvách. Takými oázami sú aj pútnické miesta. V západnej Európe je to vidno už teraz, ako mnohí ľudia zo sekularizovaného sveta vyhľadávajú takéto miesta pre posilnenie svojej viery. Preto má aj Skalka svoju veľkú budúcnosť.

Chcel by som aj ja prispieťk tomu, aby sa Skalka stala stále viac známym a moderným pútnickým miestom. Čo má mať živé pútnické miesto? Pravidelný liturgický život. Preto som ako prvé začal sláviť svätú omšu na Skalke každý deň. Hodinu predtým som bol k dispozícii na svätú spoveď. Už vieme, že to bol správny krok. Denne chodilo na svätú omšu 30 – 40 ľudí a veľmi si túto možnosť pochvaľovali. Mnohí využívali aj anonymitu tohto miesta na svätú spoveď. Bol by som rád, keby pútnický kostol mohol byť počas sezóny otvorený celý deň na modlitbu. Na to by sme potrebovali spoločenstvo dobrovoľníkov z celého okolia, myslím najmä na aktívnych dôchodcov, ktorí by sa možno raz za miesiac striedali v službe na tomto mieste, dohliadali by na poriadok, pomohli by pri liturgii, viedli by niektoré modlitbové pobožnosti, boli by k dispozícii pútnikom a pod. Chcel by som aj touto cestou pozvať ľudí z okolia k takejto službe pútnickému miestu Skalka. V roku 1991 bolo založené bratstvo kňazov a laikov sv. Andreja-Svorada a Beňadika, ktorého členovia chceli pomáhať pri obnove Skalky. Treba nám podobnú myšlienku obnoviť. Zároveň pozývam aj kňazov, ktorým je odkaz a duch Skalky blízky, na spoluprácu pri službe pútnikom, najmä slávením svätých omší a vysluhovaním sviatosti zmierenia. Verím, že si už od budúcej pútnickej sezóny na Skalke nájdu stabilné miesto aj stavovské púte – seniorov, prvoprijímajúcich detí, hasičov..., no predovšetkým rodín. Kiež by sa Skalka stala ďalším duchovným centrom pastorácie rodín. Svoje miesto na Skalke majú trenčianski vysokoškoláci. Počas pôstu bude vždy v nedeľu bývať pobožnosť krížovej cesty. Čas ukáže, čo budeme z toho schopní realizovať, samozrejme s Božím požehnaním a s pomocou ochotných ľudí. Budúcnosť Skalky vidím veľmi optimisticky.

Kto je Peter Beňo?

Som obyčajný chlapec z dediny. Narodil som sa v Bánovciach nad Bebravou, vyrastal som v kresťanskej rodine v malej dedinke Prusy. Základnú školu som navštevoval najskôr v našej dedine a potom v Bánovciach. Tam som študoval aj na gymnáziu. Od detstva som sa túžil stať kňazom. Po maturite v roku 1990 som bol prijatý do kňazského seminára v Nitre. Kňazskú vysviacku som prijal v roku 1996. Prvý rok som pôsobil ako kaplán v Púchove a potom päťrokov som bol správcom farnosti Nesluša na Kysuciach. V roku 2002 som bol ustanovený za prefekta Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Túto službu som vykonával šesť rokov. Ďalších šesť rokov som prežil už na Považí – vo farnosti Soblahov. Od 1. júla 2014 som farárom v Skalke nad Váhom a správcom pútnického miesta Skalka.